Je investícia do médií ekonomicky výhodná?

3766x přečteno

Hospodárske noviny, Lidové noviny, MF Dnes, Metro, Očko TV, Plus sedem dní, Trend, alebo TV Joj. Čo tieto médiá spája? Ľudia, ktorí stoja v pozadí ich vlastníckej štruktúry sú veľké finančné skupiny a podnikatelia, ktorí patria k najmocnejším a najmajetnejším ľuďom v Česku a na Slovensku. Čo ich k tomu viedlo?

Téma médií a zapojenia finančníkov, ale aj politikov v nich rezonuje v Česku a na Slovensku už od roku 1989. Po páde komunizmu nastal obrovský rozmach nezávislých médií, ale časom si politici našli cestičky ako do týchto médií vniknúť a získať v nich svoj vplyv. Dnes je táto téma nezávislých médií stále viac diskutovanejšou, a to najmä z dôvodu, že ich veľkú časť prebrali spoločnosti s priamym napojením na finančné skupiny. Investovanie do médií sa považuje za investíciu s dlhšou dobou návratnosti a hlavne komerčné televízie sú považované za stratový biznis. Čo sú teda hlavné dôvody týchto spoločností investovať do stratového biznisu?

J&T a TV Joj

Prvou významnou akvizíciou, ktorá rezonovala na Slovensku v roku 2007 je prebratie televízie JOJ, ktorá dovtedy patrila pod Grafobal Ivana Kmotríka. Táto transakcia prebehla ako výmena TV Joj za menej známu spravodajskú televíziu TA3, ktorú dovtedy vlastnilo J&T.
J&T vtedy zdôvodňovalo prevzatie druhej najsledovanejšej televízie tým, že v budúcnosti sa chystá čoraz viac expandovať v rámci retailovej oblasti so zameraním na konečného zákazníka. Z týchto dôvodov hľadalo priestor pre svoje reklamné aktivity. Je pravdou, že J&T naozaj vo veľkom využíva TV Joj na svoje reklamné aktivity, a to najmä na propagáciu J&T banky, ktorá pôsobí ako privátna banka. J&T Banka v súčasnosti ponúka aj dlhopisy spoločnosti Joj Media  House, ktorá združuje televízne kanály okolo TV Joj. Tieto dlhopisy sú ponúkané na bratislavskej burze v nominálnej hodnote 1000 eur s propagovaným 7% výnosom. Je ale pravdou, že Joj Media House skončila za rok 2011 kedy vznikla v strate 416 500 eur a táto strata sa síce zmenšuje, ale spoločnosť je značne zadlžená a má záporný vlastný kapitál. Úvery tejto spoločnosti zväčša poskytla práve J&T Banka, ktorá má túto spoločnosť v 100% zástave. Strata a zadĺženosť spoločnosti naznačuje, že motivácia finančníkov držať svoje podiely v tejto televízii nevychádza z prípadných budúcich ziskov a dividend.

Andrej Babiš a MAFRA

 Andrej Babiš, druhý najbohatší Čech a zároveň najbohatší Slovák  sa rozhodol v roku 2013, tesne pred predčasnými voľbami kúpiť od nemeckej spoločnosti Rheinische Post Mediengruppe väčšinový podiel  vo vydavateľstve MAFRA. MAFRA združuje významné české denníky ako Lidové noviny a MF Dnes, ale aj internetové spravodajské portály ako idnes.cz alebo ihned.cz. Ako reakciu na to, že nebude zasahovať do nezávislosti týchto médií podpísal etický kódex. Šéf Agrofert Holdingu opísal dôvody tejto akvizície ako záujem vybudovať veľkú mediálnu skupinu a znížiť náklady pre svoj doterajší časopis 5plus2. Do portfólia Mafry patria ziskové denníky ako MF Dnes alebo Lidové noviny, ale zároveň zahŕňa aj stratové denníky 5plus2 a Česká pozice. Ako mediálny magnát je porovnávaný Andrej Babiš s bývalým talianskym premiérom Silviom Berlusconim, ktorý sa dostal do politiky vďaka veľkej zásluhe ním vlastnených médií. Americká inštitúcia Brooking Institution dokonca považuje Babiša za piateho muža s najväčším politickým vplyvom, ktorý mu prinieslo aj vlastníctvo médií. Pred ním sa umiestnil ukrajinský prezident a miliardár Petro Porošenko, ktorý je takisto vlastníkom niekoľkých médií.
Najnovšia aktivita Agrofertu v oblasti budovania silnej mediálnej skupiny súvisí s kúpou Rádia Impulz.

Penta a 7Plus, Trend Holding, Petit Press

Prevzatie vydavateľstiev 7Plus a Trend Holding investičnou skupinou Penta začiatkom septembra 2014 sa javilo ako bezproblémové a redakcie vydavateľstiev nevideli v tejto akvizícii žiadny problém. Do portfólia týchto spoločností patria najmä najčítanejší slovenský týždenník Plus sedem dní, druhý najčítanejší denník Plus jeden deň a ekonomický týždenník Trend. Penta nákup týchto médií odôvodnila veľmi podobne ako J&T. Ich cieľom bolo zabezpečenie reklamného a prezentačného priestoru pre firmy spadajúce do jej portfólia. Týmito spoločnosťami sú napríklad lekárne Dr. Max, Primabanka, alebo poisťovňa Dôvera. Penta týmto vstúpila do ziskových médií, ktoré však posledné roky zaznamenali pokles tržieb a príjmov z reklamy. Tento pokles súvisí s dlhodobým trendom poklesu záujmu o printové médiá. Penta odôvodňuje svoju akvizíciu aj tým, že médiá potrebujú v ich dnešnej situácii stabilného a spoľahlivého partnera.
Najväčší rozruch však vyvolala čerstvá akvizícia vydavateľstva Petit Press. Vydavateľstvo, ktoré spravuje najmä jeden z najčítanejších a mienkotvorných denníkov Sme vlastní z polovice slovenský podnikateľ Jozef Vajda a nemecká spoločnosť Rheinische Post Mediengruppe, ktorá vlastnila aj Mafru odkúpenú Babišom. Práve nemecká spoločnosť sa rozhodla predať aj tento podiel. Proti tomuto kroku sa postavilo celé vedenie denníka Sme, ktoré na protest podalo hromadnú výpoveď. Pentu a denník Sme viažu najmä dlhodobé spory súvisiace so spisom Gorila o,ktorom denník vo veľkom písal a kritizoval Jaroslava Haščáka, jedného z partnerov Penty.
Denník Sme momentálne vykazuje zisk, ale takisto ako ostatné denníky zaznamenal pokles tržieb. Taktiež sa očakáva, že po odchode vedenia a časti redaktorov, ktorí vyvíjali masívnu kampaň proti prevzatiu denníka Sme Pentou, denník stratí množstvo čitateľov. Z týchto dôvodov je relevantná otázka, či vstup Penty do denníka nespôsobí  ešte väčší prepad tržieb a čitateľnosti a tým uškodí možnej prosperite vydavateľstva Petit Press. 

Tabuľka: Vlastnícka štruktúra vybraných médií

Autor: Robert Reich