Dňa 15. novembra sa odohrala na Ekonomickej univerzite v Bratislave prednáška organizovaná Klubom investorov s doteraz pravdepodobne najvyššou účasťou. Lavice veľkej posluchárne sa zaplnili do posledného miesta a ľudia sedeli aj na schodoch či stáli po okrajoch miestnosti. Hlavnou príčinou záujmu boli hneď dvaja prednášajúci a takisto lákavá téma nesúca názov ,,Kryptomeny: revolúcia alebo bublina?“. Ako prvý z našich hostí prednášal Dávid Stancel zo spoločnosti Blockchain Slovakia. Dávid sa kryptomenám venoval najmä z hľadiska IT. Po ňom však prebral slovo Martin Lindák z prvého slovenského think tanku, Nadácie F. A. Hayeka. Ten danú predniesol tému z pohľadu ekonomického, čím diferencoval prednášku, aby priniesla poslucháčom širší pohľad na danú problematiku. Vďaka dvom rôznym pohľadom mohla prednáška zaujať ako technických nadšencov tak aj nádejných investorov.

Dávid nás na úvod prednášky oboznámil s tým, čo to vlastne kryptomena je a akú má históriu. Napriek tomu, že vlastnosti a využitie blockchainu je známe už dlhšiu dobu, prvá známa kryptomena vznikla v roku 2008 pod názvom Bitcoin. Vytvoril ju neznámy človek vystupujúci pod prezývkou Satoshi Nakamoto. Čo je to teda samotný blockchain? Je to súbor navzájom prepojených matematických blokov, do ktorých sa zapisuje každá prevedená transakcia. Tento záznam je bezpečný, no nie je nemožné, respektíve je nesmierne náročné ho nejakým spôsobom úmyselne meniť či cenzurovať.

Dnes je na trhu okolo troch tisíc kryptomien. Hlavným dôvodom takého veľkého množstva je, že samotné kryptomeny majú mnoho možností modifikácie a stále nie je určené, ktoré vlastnosti sú pre takúto menu najvhodnejšie. Sú teda kryptomeny len ďalšou bublinou na trhu? Obaja hostia sa zhodujú, že áno. Dôvodom, prečo táto bublina narastá a ešte dlho narastať bude, je, že vzniká kvôli obchodníkom na trhoch, ktoré nie sú nijako regulované. Regulácia sa však očakáva, no naši hostia nevedia odhadnúť, kedy príde. Najväčším problémom je totiž legislatíva. Kryptomeny totižto nie sú dnes legislatívne definované v podstate v žiadnej krajine sveta a názory sa veľmi odlišujú. Tomuto priťažuje aj fakt, že obchod s kryptomenou je anonymný, a pokiaľ nie je mena zamenená za peniaze a prevedená na konkrétny účet, nie je možné ju priradiť k žiadnej mene. Z technického hľadiska sú najväčšie problémy spojené s nezhodami medzi developermi. Tí sa totižto nedokážu zhodnúť, aké vlastnosti by mala dokonalá kryptomena mať. Z tohto dôvodu dochádza na trhu ku chybám a chaosu, na ktorý doplácajú investori.

Martin je k trhu s kryptomenami a špecificky k ICOs skeptický, pričom ich nazýba ,,bublifukom“. Vydávanie tokenov, ktoré sú nositeľmi hodnoty kryptomeny, prirovnáva ku crowdfundingu, ktorého existencia sa datuje oficiálne od roku 1997, kedy bolo týmto spôsobom vyzbieraných 60 000 dolárov. Za základný podklad blockchainu však pokladá kryptomenu Ethereum. Výhodou Etherea oproti Bitcoinu je podpora Smart kontraktov, ktoré sú omnoho rýchlejšie a pohodlnejšie ako bežný prevod v Bitcoine. Napriek neustálemu rozvíjaniu kryptomien však stále viac ako 90% z nich zlyhá a zanikne.

Po skončení samotnej prednášky nasledovala búrlivá diskusia a mnoho otázok na oboch prednášajúcich. Diskusia trvala viac ako hodinu a aj napriek často sa rozchádzajúcim názorom poslucháčov veríme, že bola prínosná a každý z publika si z prednášky odniesol nové a zaujímavé poznatky.

Autor článku: Michal Farkaš