Ďalšou zo série zaujímavých prednášok Klubu investorov, ktorú hostila Ekonomická univerzita 24. októbra, mala tému týkajúcu sa centrálnych bánk a ich nutnosti v ekonomike sveta. Prednášajúcim bol ekonomický analytik a spoluzakladateľ think-tanku INESS, pán Juraj Karpiš. Verejne známy sa stal kontroverznou knihou Zlé peniaze z roku 2015, ktorá poukazuje na slabé stránky finančného systému. Zaujímavosťou z jeho súkromného života je, že sa venuje freedivingu. Prednáška mala hojnú účasť. Pán Karpiš skvelý rečník a publikum dokázal zaujať, čoho dôkazom boli aj neustále sa rozvíjajúce diskusie a prechádzanie do iných súvisiacich tém.

     Hosť začal svoju prednášku veľmi priamo. ,,Centrálne banky nepotrebujeme,“ zaznelo na úvod. Začiatky sa niesli v téme globálneho finančného systému a úlohami centrálnych bánk v ňom. Problémom bánk vo finančnom systéme je umelé vytváranie finančných hodnôt. Tlačí sa stále viac peňazí a tým rapídne klesá ich hodnota. Tento problém začal narastať v období, keď americký dolár prestal byť krytý zlatom. Tieto peniaze sú však viazané v takzvaných úsporách, ktoré však predstavujú len bankovky uložené v trezoroch. Reálne peniaze v obehu tvoria len približne 10%. Táto situácia spôsobuje vytváranie bublín na finančnom trhu. Bubliny sú na trhu neustále práve kvôli, ako poznamenal hosť, spôsobu ich prasknutia. Prasknúť bublinu v istom sektore je totiž najefektívnejšie pre nafúknutie ďalšej. A presne toto robia centrálne banky.

     Téma pokračovala v konkrétnejších podmienkach Európskej únie a jej krízy, ktorá sa naplno začala prejavovať v roku 2008. Samotná kríza sa najviac prejavila len v niektorých krajinách únie. Ostatné krajiny boli silnejšie zasiahnuté až po vzniknutí spoločného deficitu štátov únie. Krokom pre záchranu najviac zasiahnutých krajín bolo odkupovanie štátnych dlhopisov Európskou centrálnou bankou. V tejto časti prednášky sa hosť zamýšľal aj o budúcnosti a prejavil jasný predpoklad, že tieto dlhy nie je možné splniť. Pozornosť bola tiež zameraná na trvácnosť meny eura, pričom výsledok bol, že v roku 2023 pravdepodobne stále budeme platiť eurom.

    V druhej polovici sa atmosféra uvoľnila a prednáška často prechádzala do diskusie. Téma sa vďaka záujmu publika začala uberať najmä na kryptomeny a možnosti ich použitia v budúcnosti. Z publika zaznela otázka, či je možné aby, kryptomeny  nahradili peniaze. Tento krok by, podľa hosťa, však mohol nastať len ak by sa kryptomena naviazala na nejakú reálnu menu kurzom. To by však mohol byť nevhodný krok kvôli znehodnoteniu samotnej myšlienky kryptomien. Ďalší a najpodstatnejší dôvod, prečo sa to nestane je, že ľudia majú v hlave ,,zakódované“ peniaze a dobrovoľne nebudú chcieť podstúpiť takúto zmenu.

     V závere prednášky vyslovil hosť jednoduché riešenie na vylepšenie situácie: ,,nie je potreba vydávať nové pravidlá, stačí začať dodržiavať tie platné.“ Potom nasledovali otázky, ktoré vyvolali ďalšie vášnivé diskusie. Pán Karpiš ochotne pokračoval s diskusiou v súkromnejšej atmosfére v kruhu aj po skončení prednášky.